Pomerne originálnu Kačaciu fontánu nájdeme v centre Bratislavy na okraji Šafárikovho námestia pri zastávke električiek. Je schovaná v hustom poraste menšieho parčíku, ktorý predstavuje akési zákutie na inak celkom rušnom mieste.
Fontánu, ktorá je od roku 1963 národnou kultúrnou pamiatkou, možno v pokoji sledovať z niektorej z tunajších lavičiek. Miesto obohacuje okolie, hoci si ho v dôsledku hustej mestskej zelene v tomto priestore nemusíte všimnúť. Zväčša ho ľudia naozaj obchádzajú po priľahlých chodníkoch. Fontána rozhodne patrí k najzaujímavejším v meste, hoci stojí tak trochu bokom od hlavných bratislavských pamiatok.
Kačacia fontána je veľmi dobre dostupná električkou, pretože sa nachádza v tesnej blízkosti zastávky. Okolo prechádza i cyklotrasa, takže si tu môžete urobiť príjemnú zastávku počas cyklovýletu, alebo presunu mestom na bicykli. Môže sa to hodiť počas letných dní. Z úplného centra mesta sa sem dostanete rýchlo aj pešo. Autom sa sem veľmi neoplatí chodiť.
Autorom tejto peknej fontány je bratislavský sochár Robert Kühmayer. Pochádza z roku 1914 a je vyhotovená v novobarokovom štýle. Autorovou inšpiráciou mala byť stará, lokálna povesť o vodníkovi a skamenelých chlapcoch. Hlavným motívom fontány sú bronzové objekty troch chlapcov a štyroch kačíc, zobrazených v dynamickom akte. Akoby sa chlapci snažili pochytať kačice.
Kačiciam tryská voda zo zobákov. Podstavec, na ktorom sú objekty situované je tvorený žulovými a pieskovcovými blokmi, ktoré majú evokovať dunajský breh. Celé dielo je ohraničené bazénikom oblúkového tvaru. Možno si tu všimnúť i meno autora a rok vzniku fontány. Za zmienku stojí, že areál fontány je dookola obohnaný veľmi pekným, ozdobným plôtikom.
Spomínaná povesť, ktorá inšpirovala vznik Kačacej fontány, rozpráva o dunajskom vodníkovi, ktorý miestnym chlapcom ukázal cestu k Dunajskému zlatému pokladu, za čo bol potrestaný strážcom pokladu – starým sumcom. Aby sa cesta k pokladu otvorila, bolo potrebné použiť čarovné slovíčka: ,,Seksament, otvor sa!“.
Jeden z chlapcov si ich zapamätal, no do skôr než stihli stihli slová znova použiť, prekliala ich čierna ropucha – strážkyňa dunajských brehov. Kliatba mala každého, kto vysloví a začuje tieto slová, premeniť na kameň. Chlapec ich vyslovil v momente, keď pásli kačice. A tak skameneli všetci traja kamaráti aj ich kačice. Povesť spracovala i spisovateľka Mária Ďuríčková vo výbornej zbierke s názvom Bratislavské povesti.
V blízkosti Kačacej fontány si môžete dopriať oddych i na samotnom Šafárikovom námestí, ktoré je príjemne zrevitalizované. Populárnym cieľom je neďaleký Modrý kostolík, ktorý je vzhľadovo naozaj originálny. Svedčia o tom každodenné davy zahraničných turistov, ktorý ho zvyknú navštevovať. Zaujímavú prechádzku na petržalský breh Dunaja ponúka Starý most, z ktorého sú veľmi pekné výhľady na Staré Mesto i západy slnka.