Kostol svätého Jána z Mathy, známy aj ako Trojička, alebo Kostol trinitárov, patrí k výzorovo najoriginálnejším katolíckym kostolom v bratislavskom Starom Meste. Je zároveň jedným z architektonicky najzaujímavejších kostolov, ktorý v Bratislave môžete navštíviť. Trojička plní taktiež funkciu farského kostola. Konajú sa tu pravidelné a hojne navštevované bohoslužby.
Kostol sv. Jána z Mathy nájdete na rozhraní Župného a Hurbanovho námestia, kde vytvára peknú kulisu s jedinečne formovanou fasádou, podľa ktorej ho ľahko spoznáte. Baroková historická stavba je zvonka charakteristická vežovitým prevedením s mierne parabolicky (konkávne) lomenou čelnou stenou. Pôvod tohto kostola spadá do začiatku 18. storočia.
Trojička je výborne dostupná verejnou dopravou. Ideálne sa sem môžete prepraviť električkou, ktorá má zastávku na Kapucínskej ulici, prípadne využiť autobusy zastavujúce na Staromestskej ulici. Kostol si môžete pozrieť i tak, že sa sem vyberiete na bicykli sieťou cyklotrás. Na auto je v týchto miestach len minimum priestoru a parkovanie je spoplatnené.
Kostol je okrem zaujímavej fasády známy aj neobvyklým oválnym interiérom s troma pripojenými kaplnkami na každej strane. Názov kostola je spojený s Rádom trinitárov, ktorých pôvod je spájaný práve so svätým Jánom z Mathy.
Zaujímavosťou je, že sa tento rád patrí k najstarším v Európe. Trinitári mali v Bratislave k dispozícii pôvodne len menšiu kaplnku v oblasti Michalskej brány. Po získaní pozemkov po zrušenom cintoríne sv. Michala a evanjelickom cintoríne, začala výstavba kostola i kláštora. Autorom projektu bol s najväčšou pravdepodobnosťou Johann Lukas von Hildebrandt. Stavebný dozor vykonával Franz Jänggla. Stavba prebiehala v období rokov 1717 – 1725.
Kostol svätého Jána z Mathy vytvára autentické zakončenie verejného priestoru v hornej časti Námestia SNP. Pôsobí ako výrazný klin medzi Župným a Hurbanovým námestím. Fasáda je po rekonštrukcii bielej farby. Zvýrazňuje ju konkávne lomený tvar s dvoma vežami. K nim sa viaže zaujímavosť, že obe mali pôvodne klasickú barokovú, cibuľovitú strechu, podobnú akú poznáme napríklad z Michalskej veže.
V súčasnosti, sú však obe strechy veľmi jednoducho formované, plytké a pokryté plechom. Fasáda tiež nie je mimoriadne zdobená, pôsobí čistým architektonickým prevedením. Je to zrejme z dôvodu, že objednávatelia stavby boli nútení šetriť prostriedky. Vstupný portál je pomerne ozdobný. Vstup dopĺňa nápis v znení: ,,TRES UNUM SUNT“ (Traja jedno sú).
V interiéri kostola už nájdeme klasickú barokovú ozdobnosť. Monumentálne pôsobí hlavný oltár s veľkým obrazom od nemeckého maliara Franza Xavera Palka. Tento oltár však nie je pôvodný. Nahradil ho v roku 1752 a jeho autorom je Antonio Galli da Bibbiena.
Hlavným motívom obrazu sú postavy Jána z Mathy a Felixa z Valois, ktorí založili rehoľu trinitárov. Vyobrazuje ich pri vykupovaní otrokov, čo bolo hlavným poslaním tejto rehole. Hlavný oltár okrem obrazu charakterizujú i štyri mohutné, farebne výrazné stĺpy, ktoré majú korintské hlavice.
K hlavným objektom oltára patria sochy svätej Kataríny Alexandrijskej a svätej Agnesy. Ich autorom je viedenský sochár Johann Josepho Resler. Mimoriadne zdobená je tunajšia kazateľnica situovaná pri oltári. K pravým skvostom Troičky patrí i bočný oltár s obrazom Zázračnej Panny Márie z roku 1736.
Obraz je kópiou obrazu Krásnej Panny Márie od nemeckého renesančného autora Albrechta Altdorfera. K najväčším hodnotám, ukrývajúcich sa v tomto chráme, patrí jeho stropná výzdoba v podobe iluzívnej maľby od talianskeho autora Antonia Galliho da Bibbienu.
Ku Kostol svätého Jána z Mathy prislúchal i kláštor, ktorý striedal svoje využitie. Po rušení reholí Jozefom II. slúžil ako vojenská nemocnica a napokon bol prestavaný na Župný dom.
V tesnom susedstve kostola si môžete pozrie historickú budovu Národnej rady SR a ďalší významný bratislavský kostol – Kostol sv. Štefana, známym pod názvom Kapucíni. Okrem toho si môžete dopriať krásny výhľad celé historické centrum z Michalskej veže.