Kostol sv. Štefana, známy aj ako Kapucíni, alebo Káčko, patrí medzi kultové miesta Bratislavy. Je to sakrálna stavba so žltkastou fasádou, ktorej súčasťou je i kláštor Rádu menších bratov kapucínov. Tento kostol možno nájsť na Župnom námestí, na okraji historického centra.
A prečo je Kostol sv. Štefana kultovým? Kostol kapucínov je odnepamäti miestom aktívneho stretávania sa veriacich všetkých vekových kategórií a náboženského prežívania, svadieb a pod. Náboženská komunita všetkých vekových kategórií je tu veľmi aktívna, čo si pravidelne môžete všimnúť i na stretnutiach mladých pri vstupe do kostola. Tí tu často diskutujú po mládežníckych omšiach.
Kostol bol postavený začiatkom 18. storočia a tvorí jednu zo sakrálnych stálic Bratislavy. Vďaka rádu kapucínov je i živým miestom, ktoré obohacuje široké okolie.
Cestu do Kapucínskeho kostola nebudete mať príliš namáhavú, pretože električky stoja priamo pred ním na Kapucínskej ulici. Na opačnej strane, na Staromestskej ulici je zase významná autobusová zastávka. Môžete sem prísť i autom, ale je to zbytočne komplikované a ešte si aj priplatíte. Bicyklom je lokalita taktiež dobre dostupná.
Kostol sv. Štefana nepôsobí zvonka a ani zvnútra príliš zdobene a exkluzívne. Ihneď si všimnete relatívne strohý štýl, ktorý však pôsobí originálnym dojmom Nájdeme tu neorománsky a barokový štýl. Neznamená to však, že by nemal historickú hodnotu.
Vzhľad kostola je verný zásadám skromnosti kapucínskych chrámov. Keďže ide o reformovanú františkánsku vetvu, tento rád kládol dôraz na chudobu, no o to bohatší duchovný život v zmysle Evanjelia. I dnes je kostol obľúbeným spovedným miestom, kde veriacich od rozjímania nerozptyľuje prílišná prezdobenosť priestorov.
Kapucínskemu kostolu taktiež úplne chýba veža, na ktorú sme pri katolíckych kostoloch bežne zvyknutí. To je však len ďalšia z charakteristických čŕt kapucínskych kostolov. Tento kostol je vrámci mesta rozhodne jedinečnou stavbou.
Pred vstupom doň narazíte na výrazný mariánsky stĺp na Župnom námestí. Vstúpiť do kostola môžete hlavným vchodom a následným zostupným schodiskom až do jeho lode. Druhá možnosť je bočný vstup vo forme chodby. Stavba má pomerne jednoduché, súmerné kontúry.
Kapucíni kostol vybudovali ako svoje hlavné pôsobisko potom, ako prišli do Bratislavy z Viedne. Pôvodne totiž slúžili omše v kaplnke na Michalskej ulici. Čiastočne aj vďaka darom, bolo možné kostol postaviť.
Jednou z hlavných darkýň bola grófka Eleonóra Terézia. Dodnes to pripomína nápis v nemčine umiestnený na chóre v znení: ,,Modlite sa za nehodnú zakladateľku Eleonóru Teréziu. 1709“ Rozšírenie kostola, kláštora a záhrad neskôr financoval Imrich Esterházy. Ten kostol finančne podporil i v roku 1735, keď sa mu zhoršila statika, pretože bol postavený na močaristom podklade.
O dôležitú prestavbu Kostola sv. Štefana sa zaslúžil Ignác Feigler ml., ktorý fasáde vtisol neoslohový vzhľad. Bratislavský sochár Anton Brandl je zase autorom výraznej sochy sv. Štefana, umiestnenej nad vchodom do kostola.
V interiéri kostola je badať jasný kontrast dreveného vybavenia vrátane hlavného oltáru v barokovom prevedení a jednoduchých bledých stien. Jednotlivé prvky skromnejšej výzdoby takto veľmi dobre vyniknú. Kostolu dominuje hlavný oltár s obrazom sv. Štefana I., ktorý dáva svojho syna Imricha ako aj celé Uhorsko pod ochranu Panne Márii.
Tento úmysel na obraze vyjadruje kráľovská koruna položená na poduške. Dôležitosť Bratislavy ako korunovačného mesta je na obraze zdôraznená niekoľkými hlavnými bratislavskými dominantami v podobe Dómu sv. Martina, hradom, či budovou radnice. Tie symbolizujú i svetskú, cirkevnú a mestskú moc.
Obraz pôsobí monumentálnym dojmom, hoci má relatívne tmavý odtieň. Autorom je s najväčšou pravdepodobnosťou kapucín Udalricha z Welsu (vl. menom Thomas Wimberger). V kostole si možno všimnúť i chórus s organom od Juraja Klöknera.
K zaujímavostiam v blízkosti Kostola sv. Štefana patrí napríklad vstup do električkového tunela, ktorý vedie pod Bratislavským hradom. Pre fanúšikov technických diel môže ísť o lákavú atraktivitu, ktorú si viete užiť tak, že sa preveziete jednou z električiek naprieč tunelom, ktoré tade často premávajú.
Pre tých, čo radi objavujú sakrálne pamiatky je doslova na skok Kostol sv. Trojice t.j. Farský kostol sv. Jána z Matky. Zaujme i historická budova Národnej rady SR, alebo perfektné výhľady z Michalskej veže.