Ostatné zaujímavosti
Bridlicová štôlňa v Marianke je banským dielom, ktoré sa nachádza v Marianskom údolí priamo oproti miestnej kalvárii. Štôlňa bola veľmi zaujímavo sprístupnená verejnosti a oplatí sa ju navštíviť. Je otvorená len sporadicky, spravidla v dňoch pracovného pokoja. Táto miniatúrna banská expozícia v podobe fotografií, praktických ukážok ťažby a spracovania bridlice, je najmenšou banskou expozíciou na Slovensku. Rozkladá sa na ploche iba 14 m2. Okrem množstva zaujímavostí, ktoré sa počas prehliadky so sprievodcom dozviete, láka aj veľmi dobrou dostupnosťou. Návštevu odporúčame všetkým kategóriám návštevníkov.
Starý háj, známy aj ako Starohájsky ostrov sa nachádza južným smerom od centra Bratislavy, na petržalskej strane hrádze. Tento polostrov je tvorený kusom pevniny ohraničený Dunajom, Starohájskym ramenom a Zátokou Zuzana. Jeho prírodné bohatstvo v podobe lužných lesov je chránené formou prírodnej rezervácie. Ide o veľmi vďačný cieľ na cykloturistiku, prechádzku, alebo beh. Dá sem podniknúť poldnový, ale aj celodenný výlet.
Lanovka na Kamzík sa nachádza na území Mestských lesov v Bratislave. Presnejšie vedie medzi lokalitou Železná Studnička, Snežienka až tesne pod vrchol Kamzíka. Hojne je využívaná turistami ale aj bajkermi, ktorí sa ňou dopravujú k jednotlivým trailom Bikeparku Koliba. Bratislava má v tejto lanovke nie celkom bežnú atraktivitu, ktorou sa rozširujú možnosti trávenia voľného času v hlavnom meste. Je dobre dostupná a vhodná pre všetky vekové kategórie, ak samozrejme nemáte strach z výšok. Lanovka umožňuje spraviť si zaujímavý výlet na Kamzíku, pričom viete jej zakomponovaním do siete tamojších turistických trás vymyslieť rôzne trasy.
Kilometrovník pod Michalskou bránou, známy aj ako Nultý kilometer, vyobrazuje vzdialenosť Bratislavy od významných svetových metropol ako aj od severného a južného pólu. Nájdete na ňom i partnerské mestá slovenského hlavného mesta. Mosadzný kilometrovník je zasadený do mestskej dlažby priamo pod Michalskou bránou. Spolu s ňou a celou Michalskou vežou patria k najobľúbenejším cieľom návštevníkov Starého mesta. Dopomáha im k tomu taktiž dobrá dostupnosť. Autorom pôvodného kilometrovníka z roku 1997 je Viktor Hulík.
Platňa je žulovou stenou, nachádzajúcou sa v bratislavskom Podhradí. Presnejšie na pravej strane ulice Strmá cesta, vedúcej na Bratislavský hrad. Nájdeme ju v blízkosti vstupu do električkového tunela a mauzólea Chatama Sofera. Pri výstupe spomínanou uličkou na Platňu narazíte práve v jej spodnej časti. Hoci je pomerne masívna a vysoká okolo 10-15 m, je skrytá za oponou hustých stromov. Platňu s obľubou využívajú lezci ako cvičnú skalu. Je odistená trvalým istením a často tu trénujú najmä nováčikovia. Platňa je relatívnou kuriozitou takmer uprostred Bratislavy a tak si sem môžete spraviť výlet spojený s návštevou Bratislavského hradu.
Národná rada Slovenskej republiky predstavuje zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenska. Bežne je nazývaná skrátene ako ,,parlament“. Okrem toho, že plní túto funkciu, je zaujímavým objektom taktiež ako cieľ na výlet. Z okolia Národnej rady sú veľmi dobré výhľady na Dunaj, Petržalku i susedné Rakúsko. Hneď vedľa sa nachádza Bratislavský hrad. Priľahlými uličkami je možné podnikať fajn prechádzky. Okrem toho sa tu nachádza viacero umelecky zaujímavých objektov, ako sú sochy, či fontána. Národná rada má i významnú edukatívnu funkciu, pričom sa tu pravidelne organizuje tzv. Ďen otvorených dverí. Dá sa tu najesť v reštaurácii. Navyše je Národná rada rýchlo prístupná autom, alebo MHD, takže je minivýlet k nej vhodný pre všetky kategórie návštevníkov.
Delo na Michalskej ulici možno zaradiť k drobným, takmer prehliadnuteľným miniatraktivitám Starého mesta v Bratislave. Ide o objekt klasického dreveného dela z liatinovou hlavňou a kolesami s dreveným výpletom, ako ho zvykneme vídať v historických filmoch. Nachádza sa priamo pod Michalskou vežou, pri Michalskej bráne na križovatke Michalskej a Zámočníckej ulice. Dnes je to predovšetkým ľahko dostupné miesto, ktoré ozvláštňuje práve toto delo. Výborne sa hodí napríklad na víkendovú vychádzku s deťmi
Železničná stanica pri bratislavskej Železnej studienke patrí k najzaujímavejším vlakovým staniciam v Bratislavskom kraji. Nachádza sa na hlavnej vlakovej trati smerujúcej z Bratislavskej Hlavnej stanice, cez Kúty do Čiech. Pôsobí historickým dojmom a predstavuje zaujímavý tip na objaviteľský výlet. Môžete si sem vybehnút napríklad, ak sa vyberiete relaxovať na samotnej Železnej studienke. Táto železná stanica je tak trochu skrytá a možno si ani neuvedomíte, že sa tu nachádza. Z tunajších železničných stavieb leží v tieni dobre známeho Červeného mosta.
K najvýznamnejším a najzaujímavejším dopravným stavbám Bratislavy patrí električkový tunel pod Bratislavským hradom. Výstavba prebiehala od roku 1943 a ukončená bola v roku 1947. Prepája Kapucínsku ulicu v historickom centre s dunajským nábrežím, presnejšie Nábrežím armádneho generála Ludvíka Svobodu. Pôvodne šlo o cestný tunel. Má dĺžku 792,2m. Tunel disponuje výraznými, kamennými vstupnými portálmi, ktoré mu dodávajú charakteristický, azda v súčasnosti už historický vzhľad, hoci ním jazdia najmodernejšie električky MHD. Tie majú vnútri tunela k dispozícii dve koľajové protismerné dráhy. Premávka v tuneli je teda obojsmerná. Tunel slúži najmä preprave osôb zo sídlisk v Karlovej Vsi a Dúbravke.
Lezecký múrik na Žižkovej ulici je kamennou stavbou s výškou približne 3-4m, ktorý sa tiahne popri tunajšej asfaltke, popod Židovským cintorínom. Múrik má dĺžku približne 150m a svojím charakterom, najmä väčšími žulovými kameňmi, z ktorých je vybudovaný, sa dokonale hodí na lezecký tréning. Múrik už desaťročia s obľubou vyhľadávajú generácie miestnych lezcov.
Pohostinstvo, krčma, piváreň, alebo neslávne označovaná ako "pluváreň" Ponorka, je dlhé roky existujúci podnik undergroundového vzhľadu v centre Bratislavy v bezprostrednom susedstve Univerzity Komenského. Jedná sa o piváreň nižšej cenovej kategórie, no svojou nenapodobiteľnou atmosférou sa už rokmi zaradila k legendám, či doslova hviezdam na bratislavskej výčapnej scéne. Túto atmosféru v nemalej miere pomohlo vytvoriť neobvyklé osadenstvo, zložené z najrôznejších sociálnych skupín, od skrachovaných akademikov, cez bežných notorikov, intelektuálov, až po vedomosti hltajúcich študentov z rôznych bratislavských vysokých škôl.
Historická zastávka Viedenskej električky je miestom na petržalskej strane toku Dunaja, ktoré pripomína dopravnú históriu v Bratislave. Konkrétne časy, keď medzi slovenským hlavným mestom a Viedňou premávala uvedená električka. Bolo to v prvej polovici 20. storočia. Jednu z elektrických lokomotív sa podarilo zachovať a zrekonštruovať, hoci samotná železničná trať v Bratislave už zanikla. Pôvodne viedla zo Šafárikovho námestia mostom Františka Jozefa na petržalský breh.
Kamenisté pláže na Dunaji v Bratislave pri Pečnianskom lese, neďaleko mosta Lafranconi sú menej známou lokalitou, ktorá však poslednú dobu naberá na popularite. Jedná sa o viac, či menej rozsiahle kamenisté pláže, ktorých veľkosť závisí od stavu vody v Dunaji. Ak má Dunaj nízky prietok, pláže sa odhalia a môžete tak prejsť až desiatky metrov smerom do Dunaja.
Písaný kameň je jedným z hraničných kameňov vymedzujúcich územie Bratislavy. Samozrejme ide o historický hraničný kameň, ktorý ohraničoval severnú časť Bratislavy, ktorá susedila so stupavsko-pajštúnskym panstvom.
Bratislavský poludník je pomerne nenápadná atraktivita na Dunajskej promenáde v Bratislave, neďaleko Mosta SNP v smere k Mostu Lafranconi. Ide o menší betónový hranol na pravej strane promenády, ktorý symbolizuje poludník prechádzajúci týmto miestom.