Všetky články
Pozorovateľna zvierat Vydrica je menšia vyhliadka v malokarpatských lesoch nad Račou neďaleko Pánovej lúky. Tento drevený objekt je viac ako výhľadmi zaujímavý neobvyklým architektonickým prevedením. Tvorcom sa podarilo naprojektovať ho tak, že svojim vzhľadom neruší okolitú prírodu. Okrem toho predstavuje zaujímavé spestrenie tunajších potuliek. Ak vystihnete čas, kedy je tu pomenej ľudí, je možné, že sa vám podarí spozorovať i zver, ktorá sa tu vyskytuje. Pozorovateňa zvierat Vydrica je pomerne ľahko dostupná po turistickej značke a je lákadlom pre všetkých, ktorí obľubujú nenáročné prechádzky lesom.
Pamätník padlým v prvej svetovej vojne sa nachádza na Murmanskej výšine, neďaleko Slavína. Vybudovaný bol v roku 1927. Jeho autorom sú architekt Franz Wimmer a sochár Alois Rigele. Hoci hlavnou je v tomto prípade pietna funkcia, pamätník je i vhodným cieľom na drobný výlet. Sám osebe je i architektonicky zaujímavým počinom. Ide o celkom jedinečný objekt vybudovaný z kamenných blokov, z ktorých vyčnievajú masívne levie hlavy. Tie budú istotne zaujímavé i pre deti.
Rímska vojenská stanica v Stupave je prvotriednou atraktivitou z doby Rímskej ríše. Pochádza z druhej polovice 2. storočia, kedy sa sem prostredníctvom Jantárovej cesty dostali Rimania. Hoci o nej takmer nikto netuší, ide od roku 1963 o Národnú kutúrnu pamiatku. V súčasnosti možno obdivovať len zvyšky tohto v minulosti významného miesta na hraniciach rímskeho územia. Nachádzajú sa na vyvýšenom priestranstve nad Stupavou, presnejšie nad hlavnou cestou vedúcou do obce Borinka. Z týchto miest dokázala stanica údajne na diaľku komunikovať s hlavným centrom Panónie – s Carnuntom. Táto archeologická lokalita nie je sprístupnená verejnosti. O to viac tajomne pôsobí.
Platňa je žulovou stenou, nachádzajúcou sa v bratislavskom Podhradí. Presnejšie na pravej strane ulice Strmá cesta, vedúcej na Bratislavský hrad. Nájdeme ju v blízkosti vstupu do električkového tunela a mauzólea Chatama Sofera. Pri výstupe spomínanou uličkou na Platňu narazíte práve v jej spodnej časti. Hoci je pomerne masívna a vysoká okolo 10-15 m, je skrytá za oponou hustých stromov. Platňu s obľubou využívajú lezci ako cvičnú skalu. Je odistená trvalým istením a často tu trénujú najmä nováčikovia. Platňa je relatívnou kuriozitou takmer uprostred Bratislavy a tak si sem môžete spraviť výlet spojený s návštevou Bratislavského hradu.
Národná rada Slovenskej republiky predstavuje zákonodarný a ústavodarný orgán Slovenska. Bežne je nazývaná skrátene ako ,,parlament“. Okrem toho, že plní túto funkciu, je zaujímavým objektom taktiež ako cieľ na výlet. Z okolia Národnej rady sú veľmi dobré výhľady na Dunaj, Petržalku i susedné Rakúsko. Hneď vedľa sa nachádza Bratislavský hrad. Priľahlými uličkami je možné podnikať fajn prechádzky. Okrem toho sa tu nachádza viacero umelecky zaujímavých objektov, ako sú sochy, či fontána. Národná rada má i významnú edukatívnu funkciu, pričom sa tu pravidelne organizuje tzv. Ďen otvorených dverí. Dá sa tu najesť v reštaurácii. Navyše je Národná rada rýchlo prístupná autom, alebo MHD, takže je minivýlet k nej vhodný pre všetky kategórie návštevníkov.
Malý Dunaj patrí k najdôležitejším riekam v Bratislave. Zaujímavým je už jeho vznik, keďže nemá prameň. Od koryta Dunaja sa oddeľuje v oblasti lodenice vo Vlčom hrdle, prekonáva 128 km dlhú púť, aby sa pri Kolárove spojil s Váhom. Oddelením Malého Dunaja od Dunaja sa vytvoril najväčší európsky riečny ostrov – Žitný ostrov. Preslávil sa najmä obrovskými zásobami pitnej vody. Malý Dunaj poskytuje výborné podmienky na relax. Jeho pokojné vody totiž meandrujú príjemnou nížinnou krajinou. Miestami vytvára i ramená. V jeho blízkosti nájdeme pekné lužné lesy as sídla v podobe sympatických dediniek. Táto kombinácia vytvorila ideálne prostredie na nenáročné výlety pre všetky kategórie návštevníkov.
Ondrejský cintorín sa radí k najstarším cintorínom v Bratislave. Nachádza sa v teritóriu Starého Mesta pri Medickej záhrade. Lákavým tipom na minivýlet, alebo skôr prechádzku, je najmä z historického pohľadu. Možno tu nájst množstvo starých hrobov, ktoré sú zaujímavé svojím prevedením. Pochovávalo sa tu do polovice 20. storočia. Nájdeme tu i hroby významných slovenských osobností. Kto má rád legendy, mal by navštíviť hrob bratislavského Robinsona. Tento dobrodruh údajne odpočíva práve na tomto cintoríne, hoci o jeho živote nie sú žiadne písomné záznamy.
Výhľady z exteriérov v bezprostrednej blízkosti Národnej rady SR patria k možnostiam, ktoré nie sú Bratislavčanom až tak známe, no predstavujú fajn cieľ na prechádzku. Tieto výhľady poskytujú plošiny, ktoré sa nachádzajú z vonkajšej strany budovy parlamentu v oblasti Mudroňovej ulice a Palisád. Doprava k nim je bezproblémová. Vďaka tomu sa návštevník môže rozhliadnuť predovšetkým na veľkú časť územia smerom na západ, ponad Dunaj, Petržalku až do Rakúska, ako aj časti nábrežia a Podhradia.
Medická záhrada je dôležitým miestom na relax v centre Bratislavy. Nachádza sa v susedstve Ondrejského cintorína, pri Americkom námestí. Výhodou je veľmi dobrá dostupnosť tohto verejného priestoru. Je to veľmi cenný park prístupný širokej verejnosti. Predstavuje jedno z mála rozľahlejších zelených miest, ktoré majú obyvatelia hlavného mesta k dispozícii. V Medickej záhrade je možné posedieť v príjemnej atmosfére stromov, trávnatých piestranstiev, doplnených sympatickou Labuťou fontánou a historickou budovou Aspremontovho letného paláca. Čas si tu môžete spríjemniť návštevou letnej čitárne a kultúrnych podujatí, alebo skočiť s deťmi na ihrisko a zmrzlinu.
Lúka Severka je horskou lúkou v Malých Karpatoch nad Bratislavou s prístreškami, ohniskami a veľkým trávnatým priestranstvom. Nachádza sa neďaleko Bieleho kríža. Je ideálnou na aktívne trávenie voľného času v prírode. Patrí k menej známym miestam Bratislavského lesoparku. Nevedie sem ani turistická značka. Dostať sa však na ňu možno sústavou lesných chodníkov, čo je orientačne relatívne nenáročné. Na Severke sa dá stráviť krásny deň, spojený s opekaním a športovaním. Výhodou lúky je blízka dostupnosť prameňa s názvom Chladná.
Kapucínska ulica patrí historického centra Bratislavy. Okrem toho, že sa nanej nachádzajú významné pamiatky, ako Kostol sv. Štefana tzv. Kapucíni, alebo Historická budova Národnej rady SR, plní i významnú dopravnú funkciu. Spája Hurbanovo námestie s oblasťou, kde sa električkový tunel vnára pod hradný vrch. Vedie po nej električková trať z Obchodnej ulice až na Nábrežie arm. gen. Ludvíka Svobodu. V jej blízkosti sa nachádza významná autobusová zastávka na Zochovej ulici, čím spolu s električkovou zastávkou na Kapucínskej vytvárajú dôležitý prestupný uzol.
Krížová cesta v oblasti Kramárov, presnejšie v blízkosti ulice Stará Klenová, predstavuje typ krížovej cesty umiestnenej v exteriéri, v tomto prípade v príjemnom prostredí lesa na okraji Malých Karpát. Jej začiatok sa nachádza v blízkosti Národného onkologického ústavu a záver v lese pod vrcholom Kamzíka. Autorom krížovej cesty je Jozef Plško. Táto krížová cesta vznikla ako možnosť istej formy odpočinku najmä pre ťažko chorých pacientov z tunajších nemocníc. Či už máte chuť duchovne rozjímať, alebo sa len prejsť v prípade, že nie je viac času na dlhší výlet, táto krížová je veľmi dobrou voľbou. Navyše je k nej pre Bratislavčanov veľmi dobrý prístup.
Chorvátske rameno známe aj pod názvom Chorvátsky kanál sa nachádza v Petržalke. Má dĺžku úctyhodných 5km a hĺbku približne 1,5m. Nadnesene sa dá vnímať aj ako akási vodná trasa naprieč veľkou časťou tejto bratislavskej časti. V súčasnosti vytvára Chorvátske rameno množstvo možností na aktívny relax. Jeho bezprostredné okolie poskytuje výborné podmienky na prechádzky, nenáročnú cyklistiku, kočíkovanie, či beh.
Minimálne známou lokálnou zaujímavosťou pri Bratislave je Hviezdicový hrádok, známy aj ako Csillagvár z maďarského csillag, čo znamená hviezda. Práve takýto názov získal podľa tvaru svojho pôdorysu. Hviezdivový hrádok sa nachádza pri Dolných Janíkoch. Presnejšie ide o jeho zvyšky v podobe zbortených valov a jednoduchých stavieb. O tejto protitureckej pevnosti zo 17. storočia je toho počuť pomerne málo.
Hrad Pajštún je ruinou nad obcou Borinka. Patrí k najznámejším hradom v Malých Karpatoch a teší sa veľkej popularite. Bratislavčania sem robia výlety najmä počas víkendov. Výstup k zvyškom hradu predstavuje krátku túru, ktorá poteší výhľadmi a objavovaním histórie. Do Borinky, na začiatok výstupovej trasy sa dostanete rýchlo autom, alebo verejnou dopravou. Hoci túra na hrad z Borinky netrvá dlho, výstup dokáže potrápiť. Okrem turistov je Pajštún populárny i medzi lezcami a v posledných rokoch aj medzi horskými cyklistami.
Hrad Devín je verejnosti prístupná ruina v Bratislave v mestskej časti Devín. Táto ruina patrí medzi najvýznamnejšie pevnosti na území Bratislavy i Slovenska. Podarilo sa ju zakonzervovať a tak zastaviť jej ďalší rozklad. Návštevníci tak majú možnosť vychutnať si z jej výrazného hradného brala naozaj prekrásne kruhové výhľady, okrem iného i na sútok Dunaja a Moravy, ktorý sa nachádza priamo pod zvyškami hradu. Hrad Devín patrí k najpopulárnejším a najnavštevovanejším hradom na Slovensku. Praje tomu i veľmi dobrá dostupnosť a nie veľmi náročný výstup do najvyšších partií hradu.
Hrad Biely Kameň patrí k ruinám nachádzajúcim sa v Malých Karpatoch. Hrad nájdete nad Svätým Jurom, neďaleko Bratislavy. Výlet na Biely Kameň je dobrým tipom pre rodiny s deťmi, ale aj všetky ostatné kategórie turistov, ktorí práve nemajú čas na dlhšie trvajúcu akciu. Výstup na tento hrad trvá krátko. Viete si sem spraviť výlet približne na pol dňa vrátane dopravy. Stúpanie na hrad nie je úplne bezproblémové, avšak vzhľadom na rýchlu dostupnosť by ho mal zvládnuť každý.
Hlavné námestie v Bratislave sa nachádza v historickom centre Starého Mesta. Tvorí doslova jeho srdce. Ide o jednu z najatraktívnejších lokalít Bratislavy, ktorá je hojne navštevovaná turistami. Tento verejný priestor upúta nielen pamiatkami, zahraničnými zastupiteľskými úradmi, ale aj miestami na posedenie v podobe kaviarní. Okrem toho sa tu pravidelne konajú kultúrne podujatia, či vianočné trhy. Z týchto dôvodov je cieľom návštevníkov naozaj všetkých kategórií.
Františkánske námestie je verejným priestranstvom v historickom centre Bratislavy. Spolu so susedným Hlavným námestím patria k najvýznamnejším lokalitám Starého Mesta. K najpozoruhodnejším stavbám na tomto námestí patrí Františkánsky kostol s kláštorom a fontána tzv. Žena s krčahom, alebo Nymfa Františka. Okrem nich si určite všimnete Mariánsky stĺp. Námestie je hojne navštevované turistami aj vďaka dobrej dostupnosti.
Dračí hrádok sú ruiny hradu nad obcou Borinka neďaleko Bratislavy. Nachádza sa na kopci Starý hrad vo výške 370 m. n. m. . Pod hrad sa dostanete hlavnou cestou pokračujúcou z Borinky smerom na Medené Hámre. Priamo k ruine vystúpite krátkou trasou po žltej turistickej značke. Návšteva hradu môže byť zaujímavým tipom na výlet pre rodiny s deťmi, alebo pre ľudí, ktorí radi spoznávajú históriu Bratislavy. Výlet si môžete spojiť s opekaním na menšej lúke pod hradom pri Stupavskom potoku.
Katedrála sv. Martina z 15. storočia, známa aj ako Dóm svätého Martina, predstavuje azda najdôležitejšiu historickú pamiatku Bratislavy a Slovenska vôbec. Okrem toho je i najväčším bratislavským chrámom. Už na prvý pohľad zaujme 85 metrov vysokou vežou. Nachádza sa v mestskej časti Staré Mesto. Nemusíte byť veľký milovník histórie, no toto miesto korunovácií mnohých panovníkov, má v sebe niečo, čo zaujme takmer každého. Môže byť, že je to čistými gotickými líniami, ktorými je známy. Návšteva tohto chrámu počas omše je obzvlášť pekným zážitkom. Ak ste v Dóme neboli, môžete ho navštíviť počas prechádzky historickým centrom Bratislavy. Je to tip na objavovanie histórie pre všetky kategórie návštevníkov. Tento chrám je veľmi dobre dostupný.
Delo na Michalskej ulici možno zaradiť k drobným, takmer prehliadnuteľným miniatraktivitám Starého mesta v Bratislave. Ide o objekt klasického dreveného dela z liatinovou hlavňou a kolesami s dreveným výpletom, ako ho zvykneme vídať v historických filmoch. Nachádza sa priamo pod Michalskou vežou, pri Michalskej bráne na križovatke Michalskej a Zámočníckej ulice. Dnes je to predovšetkým ľahko dostupné miesto, ktoré ozvláštňuje práve toto delo. Výborne sa hodí napríklad na víkendovú vychádzku s deťmi
Biela ulica je kratšia ulička v historickom centre Bratislavy spájajúca Františkánske námestie s Michalskou ulicou. Nachádza sa v lokalite tesne pri Hlavnom námestí. Ide o relatívne tesnú historickú ulicu s viacerými starými domami. Pre turistu to môže zaujímavá alternatíva pri potulkách v tejto lokalite. Obvykle nebýva preplnená davmi turistov ako napríklad susedná Sedlárska ulica. Na Bielej ulici sa nachádza i zopár podnikov, kde sa dá sadnúť na drink a najesť sa.
Železničná stanica pri bratislavskej Železnej studienke patrí k najzaujímavejším vlakovým staniciam v Bratislavskom kraji. Nachádza sa na hlavnej vlakovej trati smerujúcej z Bratislavskej Hlavnej stanice, cez Kúty do Čiech. Pôsobí historickým dojmom a predstavuje zaujímavý tip na objaviteľský výlet. Môžete si sem vybehnút napríklad, ak sa vyberiete relaxovať na samotnej Železnej studienke. Táto železná stanica je tak trochu skrytá a možno si ani neuvedomíte, že sa tu nachádza. Z tunajších železničných stavieb leží v tieni dobre známeho Červeného mosta.
Vládny hotel Bôrik slúži štátnej správe, predovšetkým Úradu vlády Slovenskej republiky, ako ubytovacie a stravovacie zariadenie v prípade oficiálnych schôdzok a rokovaní najvyššej úrovne. Takisto sa tu organizujú rôzne spoločenské akcie ako recepcie, bankety a podobne. Z pohľadu tipov na výlet v Bratislave, má však tiež čo ponúknuť i širokej verejnosti, najmä ak túžite po neobvyklej prechádzke. Hotel Bôrik totiž disponuje veľmi dobrou vyhliadkou.
Veža Starej radnice patrí k najznámejším historickým pamiatkam Starého Mesta a Bratislavy vôbec. Nachádza sa na Hlavnom námestí a spolu s okolitými budovami vytvára jedno z najkrajších zoskupení stavebných objektov v centre mesta. Turisticky je veľmi navštevovanou a zároveň tvorí veľmi dobrý vyhliadkový bod. Určite si sem vybehnite za romantickými pohľadmi na mesto, prípadne za peknými fotkami.
K najvýznamnejším a najzaujímavejším dopravným stavbám Bratislavy patrí električkový tunel pod Bratislavským hradom. Výstavba prebiehala od roku 1943 a ukončená bola v roku 1947. Prepája Kapucínsku ulicu v historickom centre s dunajským nábrežím, presnejšie Nábrežím armádneho generála Ludvíka Svobodu. Pôvodne šlo o cestný tunel. Má dĺžku 792,2m. Tunel disponuje výraznými, kamennými vstupnými portálmi, ktoré mu dodávajú charakteristický, azda v súčasnosti už historický vzhľad, hoci ním jazdia najmodernejšie električky MHD. Tie majú vnútri tunela k dispozícii dve koľajové protismerné dráhy. Premávka v tuneli je teda obojsmerná. Tunel slúži najmä preprave osôb zo sídlisk v Karlovej Vsi a Dúbravke.
Televízna veža na Kamzíku je telekomunikačným objektom, ktorý plní i rekreačnú funkciu. Nachádza sa na bratislavskom vrchu Kamzík na západe Malých Karpát. súčasťou veže je i reštaurácia a brasseria. Vďaka nim má i verejnosť možnosť prekrásnych výhľadov na Bratislavu a široké okolie. Okrem jedla si tu vychutnáte azda najkrajšie kruhové výhľady v oblasti hlavného mesta. Návštevu televíznej veže môžete prakticky spojiť s turistikou a relaxom v okolitých lesoch.
Sútok Dunaja a Moravy patrí vďaka jedinečným prírodným scenériám, ktoré spojenie týchto riek vytvára, k najidylickejším miestam Bratislavy. Nachádza sa v bratislavskej časti Devín, pod skalným bralom, na ktorom stoja zvyšky nemenej populárneho hradu Devín. Spojenie významnej histórie, prírodných krás a rýchlej dostupnosti vrámci hlavného mesta túto lokalitu predurčujú na vyhľadávanú oblasť trávenia voľného času.
Schöne Náci predstavuje veľmi populárnu sochu niekdajšej legendy Starého Mesta, konkrétneho človeka, s občianskym menom Ignác Lamár. Túto postavu bolo možné v uliciach a podnikoch mesta pravidelne stretávať ešte do 60. rokov 20. storočia. Vždy chodil vyparádený v obleku a klobúčiku a správal sa veľmi úctivo. Schöne Náci sa tak zapísal k nezabudnuteľným osobnostiam starej Bratislavy. Čosi ako poctu a spomienku na tohto obyvateľa hlavného mesta predstavuje práve táto socha od sochára Juraja Meliša. Schöne Náci i v tejto podobe priťahuje davy najmä zahraničných turistov, ktorí možno nie vždy tušia koho vlastne zobrazuje. Tí sa pod jeho klobúkom s radosťou fotia.
Socha napoleonského vojaka patrí k plejáde sôch, ktoré ozvláštňujú historické centrum Starého Mesta a zároveň patria k najvyhľadávanejším atrakciám Bratislavy. Konkrétne táto socha sa nachádza na Hlavnom námestí pred francúzskym veľvyslanectvom. Vojak je opretý o lavičku, priamo pod francúzskou vlajkou. Socha čelila i vyčíňaniu vandalov, ktorí, ju dokázali vytrhnúť zo zeme, no už je znova na svojom mieste. Je to vhodný objekt na spoločné fotky.
Raketová základňa na vrchole Devínskej Kobyly je už nefunkčným prvkom protivzdušnej obrany Bratislavy z dôb Železnej opony a Studenej vojny. Za socializmu sa sem nebolo možné dostať, no v súčasnosti je už základňa opustená a voľne prístupná verejnosti. Skrýva to v sebe zaujímavé pokušenie, pozrieť si históriu, kedysi zakázaného miesta, ale zároveň nebezpečie plynúce z návštevy zdevastovaného a neudržiavaného priestoru. K základni vedie asfaltová cesta i červená turistická značka. Okrem opustených raketových síl, o ktorých kolujú legendy, že v nich bol uskladnený i jadrový arzenál, sem množstvo návštevníkov láka i čoraz populárnejšia vyhliadková veža, nachádzajúca na samom vrchole bratislavského najvyššieho kopca.
Protinapoleónsky val je historickou obrannou stavbou na území Bratislavy z vojnových čias, presnejšie z roku 1809. Nachádza sa v Sade Janka Kráľa, na petržalskom brehu Dunaja. Terénna prekážka obrastená trávou na prvý pohľad pripomína skôr jednu z protipovodňových hrádzí. Málokto si ju vôbec všimne a uvedomí si jej historický význam. Z týchto miest bolo centrum mesta ostreľované napoleónskymi oddielmi, čoho pozostatkom je ďalšia bratislavská kuriozita a to delové gule zaborené v múroch podaktorých domov.
Dunajská promenáda v Bratislave je bulvár rozprestierajúci sa pozdĺž toku Dunaja v úseku medzi nákupným centrom Eurovea až po Most Lafranconi. Nie každé mesto má k dispozícii podobný priestor priamo pri významnom veľtoku. Bratislavčania promenádu veľmi radi navštevujú a takmer každý deň je v určité hodiny celkom preplnená chodcami, bežcami, cyklistami, či kolobežkármi. Návštevníci ju totiž radi využívajú nielen na prechádzky vo voľnom čase, ale aj ako dopravnú tepnu medzi domovom a prácou.
Prameň Zbojnička patrí k obľúbeným cieľom v bratislavskom lesoparku. V Malých Karpatoch je množstvo podobných prameňov, no tento sa okrem pomerne slušnej výdatnosti vyznačuje i dreveným posedením a ohniskom. K dispozícii sú dva drevené stoly s lavicami, čo predstavuje miesto pre menšiu skupinu. Návšteva tohto prameňa sa teda hodí ako cieľ kratšej túry, alebo miesto na opekanie pre komornejšiu zostavu. Vďaka tomu patrí k tým najromantickejším pri Bratislave.
Prameň Vydrice je počiatkom dôležitej horskej riečky, pretekajúcej veľkou časťou bratislavského lesoparku. Nachádza sa v bratislavskej časti Malých Karpát, neďaleko Bieleho kríža nad Račou. Prameň Vydrice je príjemné, idylické miestečko, kam sa oplatí zablúdiť na výlet. Nájdete ho neďaleko červenej turistickej značky, vedúcej hlavným hrebeňom tohto pohoria.
Prameň Malá Vydrica, označovaný aj ako Bystrička, predstavuje počiatočný bod pravostranného prítoku známeho malokarpatskhého potoka Vydrica. Tento prameň je miesto, ukryté relatívne hlboko v lesoch bratislavského lesoparku a tak okrem toho, že je to dobrý zdroj vody, môže slúžiť i ako fajn tip na výlet. Nech už k nemu vyrazíte z ktorejkoľvek časti Bratislavy, cestou k nemu sa prejdete peknými zákutiami tunajších lesov.
Súčasťou bratislavskej promenády vedúcej po ľavom brehu Dunaja medzi Mostom SNP a Osobným prístavom, kúsok od autobusovej zastávky, je zaujímavosť v podobe pomníčka venovaného slávnemu slovenskému spisovateľovi, kňazovi a politikovi Martinovi Rázusovi. Spomnínaná časť nábrežia sa nazýva Rázusovo nábrežie. Pomník je menší, čierny, žulový obelisk, vybudovaný z objektov v tvare kníh. Na sklenených platniach sú vygravírované dôležité míľniky Rázusovho života, ako aj jeho citáty.
Pánova lúka je vyhľadávaný turistický cieľ nad Račou, v lesoch Malých Karpát. Ide o rozsiahlu lúku uprostred lesov, neďaleko hlavného hrebeňa uvedeného pohoria. Charakterizuje ju predovšetkým prekrásne prírodné prostredie reprezentované najmä jedinečnými, mohutnými stromami. Turistov poteší tunajší drevený prístrešok s možnosťou posedenia a viacero ohnísk. Túra k lúke nevyžaduje veľa času a je vhodná pre všetky vekové kategórie. Všetko, čo sme opísali robí z Pánovej lúky výborný tip na jednodňový výlet.
Lezecký múrik na Žižkovej ulici je kamennou stavbou s výškou približne 3-4m, ktorý sa tiahne popri tunajšej asfaltke, popod Židovským cintorínom. Múrik má dĺžku približne 150m a svojím charakterom, najmä väčšími žulovými kameňmi, z ktorých je vybudovaný, sa dokonale hodí na lezecký tréning. Múrik už desaťročia s obľubou vyhľadávajú generácie miestnych lezcov.
Modrý kostolík v Bratislave, alebo kostol sv. Alžbety, je vyhľadávanou sakrálnou pamiatkou o ktorej ste už s najväčšou pravdepodobnosťou počuli. Je postavený v secesnom štýle. Najmä ak ste obyvateľom hlavného mesta. Ide o pamiatku jedinečných, až takmer cukríkových tvarov.
Malý Slavín je pietnym miestom v Malých Karpatoch, miestom určeným na relax v prírode a najmä skvelým tipom na výlet v oblasti Bratislavy. Je to totiž obľúbený turistický cieľ, ku ktorému vedú turistické a cyklistické chodníčky. Veľmi populárny je na organizovanie opekačiek. Nachádza sa tu totiž hneď niekoľko ohnísk a veľmi veľký drevený prístrešok so stolmi a lavicami. V blízkosti sa nachádza i prameň. Pomník dvom sovietskym vojakom, ktorí zahynuli počas Druhej svetovej vojny je vzdialený len na skok, na žltej turistickej značke.
Dolný Červený kríž je lúkou v Malých Karpatoch nad bratislavskou Račou, na hlavnej hrebeňovej trase, pri červenej turistickej značke, pod vrcholom Veľká Baňa 444m. Oddávna je využívaná ako populárne miesto na aktívny relax, na opekanie, či ako turistický cieľ. Miesto je vybavené rozľahlým, dreveným prístreškom a ohniskami. Na okraji lúky je umiestnený kríž, ktorý dal celému miestu meno.
Letisko Vajnory je v súčastnosti už nevyužívanou letiskovou plochou vo východnej časti Bratislavy. Málokto však tuší, že bolo jedným z najdôležitejších dopravných letísk v bývalom Československu. Letisko fungovalo ako hlavná plocha Bratislavy, kým nebolo vybudované letisko v Ivanke pri Dunaji. Využívalo sa na lietanie na motorových i bezmotorových strojoch, ale aj na parašutizmus.
Pohostinstvo, krčma, piváreň, alebo neslávne označovaná ako "pluváreň" Ponorka, je dlhé roky existujúci podnik undergroundového vzhľadu v centre Bratislavy v bezprostrednom susedstve Univerzity Komenského. Jedná sa o piváreň nižšej cenovej kategórie, no svojou nenapodobiteľnou atmosférou sa už rokmi zaradila k legendám, či doslova hviezdam na bratislavskej výčapnej scéne. Túto atmosféru v nemalej miere pomohlo vytvoriť neobvyklé osadenstvo, zložené z najrôznejších sociálnych skupín, od skrachovaných akademikov, cez bežných notorikov, intelektuálov, až po vedomosti hltajúcich študentov z rôznych bratislavských vysokých škôl.
Kráľova hora je obľúbeným oddychovým miestom najmä pre obyvateľov Karlovej Vsi, špeciálne však obyvateľov žijúcich na kopci Dlhých dielov. Jedná sa o rozložitejšiu lúku, ktorá je sčasti zarastená, no vcelku husto pretkaná chodníkmi. Lokalita leží na samom vrchu Dlhých dielov a je dobre dostupná MHD, keďže leží len niekoľko minút chôdze od konečnej autobusov a trolejbusov.
Kapitulská ulica patrí k najatraktívnejším historickým uličkám bratislavskej časti Staré Mesto. Historické domčeky najrôznejších farieb sú pekne vtesnané jeden vedľa druhého na úzkej ulici, vydláždenej kamennými kockami. Kapitulská ulica sa rozprestiera od Dómu sv. Martina až po ulicu Na vŕšku. často je cieľom romantických prechádzok. Neraz tu stretnete zamyslených seminaristov. V nočných hodinách tu je občas možné stretnúť bujarú mládež.
Historická zastávka Viedenskej električky je miestom na petržalskej strane toku Dunaja, ktoré pripomína dopravnú históriu v Bratislave. Konkrétne časy, keď medzi slovenským hlavným mestom a Viedňou premávala uvedená električka. Bolo to v prvej polovici 20. storočia. Jednu z elektrických lokomotív sa podarilo zachovať a zrekonštruovať, hoci samotná železničná trať v Bratislave už zanikla. Pôvodne viedla zo Šafárikovho námestia mostom Františka Jozefa na petržalský breh.
Haluzického pomník je idylické pietne miesto medzi Račou a Bielym krížom, ktoré pripomína zastrelenie poľovníka Viktora Haluzického pytliakom Štefanom Skalom 5.4.1941. Kamenný pomník s vyobrazením sv. Huberta, patróna poľovníkov, je umiestnený na neznačenej lesnej ceste v oblasti kopca Piesky 447m. Jedná sa o veľmi pekný pomníček, ukrytý v hlbokom, pokojnom lese, čo z neho okrem spomienkového miesta robí i dosť príťažlivý tip na výlet.
Devínska Kobyla je s nadmorskou výškou 514 m najvyšším vrcholom Bratislavy. Hoci patrí k najobľúbenejším vrcholom na aktívny relax v oblasti hlavného mesta, málokto o tomto jeho prvenstve tuší. Možno je to aj tým, že Bratislave dominuje skôr vrchol Kamzíka, zvýraznený výraznou televíznou vežou. Tú je vidno už zdiaľky. Svoju vyhliadkovú vežu však má od roku 2020 už aj Devínska Kobyla, vďaka čomu si do povedomia obyvateľov mesta svoje výškové prvenstvo azda konečne zapíše.